#3 Z Malty do Švédska

V tomto blogu sa dozviete, prečo som odišiel z Malty a ako som si našiel prácu vo Švédsku. 

Na druhý deň som sa prišiel šéfovi ospravedlniť a nakoniec všetko dobre dopadlo. Pokračoval som tam pracovať aj naďalej. V novembri som sa spolu s Dostym jeho frajerkou a jej najlepšou kamarátkou vybrali do Česka. Dosty je Čech, ktorý pracoval ako DJ v Surfside. V Česku mal hrať na rôznych eventoch a pozval ma aby som išiel s ním. Boli to 2 týždne plné nezabudnuteľných zážitkov. Už keď som bol v Česku chcel som ísť pozrieť rodinu do Prahy. So šéfom som zostal stále v kontakte a dokonca sme sa stretli v Prahe. Boli sme sa spolu najesť a väčšinou sme skončili v nejakom klube. 

V decembri som odišiel do Francúzska, aby som pomohol otcovi na vianočných trhoch. Predávali sme trdelníky, varené víno, teplý pomarančový džús a šúpolienky. Atmosféra na trhoch bola neskutočne super. Aj keď oproti minulému roku prišlo ovela menej ľudí. Je to celkom škoda, lebo trhy boli krásne a zaujímavé. Po Vianociach som sa mal vrátiť naspäť na Maltu, kde som plánoval zostať až do konca leta. Približne na Vianoce mi napísal kolega, že na Malte to momentálne nie je ideálne. Práce je málo a kvôli covidu rozmýšľajú, že reštauráciu možno aj zatvoria. Nechcel som riskovať a vrátiť sa len aby som zostal bez práce a tak som sa rozhodol zostať o čosi dlhšie vo Francúzsku. Chcel som si ucieliť myšlienky a prísť na to čo vlastne chcem robiť. Mal som 6 mesačnú barmanskú prax a čo si budeme je to super práca. Síce som nemal žiadny voľný víkend, ale je to obeta, ktorú som bol ochotný niesť. U otca som zostať nechcel, lebo okrem supermarketu tam nebolo nič iné a vedel som, že tam sa nikam neposuniem.

Moja sestra sa v lete presťahovala do Montpellier a s radostou súhlasila, aby som u nej zostal, pokiaľ si nenájdem niečo vlastné. Montpellier je veľké študentské mesto pri mori na juhu Francúzska. Je to deviate najväčšie mesto v krajine. Nanešťastie všetko nešlo tak ľahko ako som dúfal a prácu barmana som si hľadal celkom dlho. Všade vyžadovali aspoň 2 roky praxe alebo roky štúdia. Prihlásil som sa na úrad práce do medzinárodnej sekcie a začal som hľadať v zahraničí. Chcel som skúsiť šťastie v zahraničí. V marci sa konal trh práce a to, že som tam išiel bola najlepšia vec čo som mohol spraviť. Narazil som na stánky, ktoré sa zameriavali medzinárodne. Boli tam organizácie ako napríklad, Erasmus +, I PEICC, Eures (Španielsko a Švédsko),… Práve to ma zaujalo najviac. Španielsko znelo super, ale tam už som bol. Na druhej strane Švédsko bolo mojim snom od 16 rokov. Boli tam 2 Švédky a rozprávali sme sa skoro pól hodinu. Spýtal som sa či sa dá pracovať v Švédsku ako barman pokiaľ neviem po švédsky, či je to vôbec vyhľadávaný sektor a podobné otázky. Bana jedna zo Švédok mi dala na ňu kontakt, aby som jej poslal svoj životopis. Následne ho rozpošle svojim partnerom vo Švédsku. Ani nie 2 dni po tom ako som jej ho poslal mi prišiel mail od Emelie. Zaujal som ju a spýtala sa ma či stále rozmýšľam nad prácou vo Švédsku. Bol som šťastím bez seba. Vlastní viacero reštaurácii so svojim bratom. Na pár z nich mi poslala ich stránku a vysvetlila koncept podľa, ktorého pracujú. Všetko sa mi veľmi páčilo a po pár mailoch som sa dostal k pohovoru. Chvíľu meškala a ja som bol naozaj nervózny. Nervózny po všetkých neúspešných pohovoroch, ktoré som doposiaľ absolvoval. Nervózny z toho, že po niekoľkých mesiacoch budem musieť zase rozprávať po anglicky. Nervózny, z toho, že toto bolo to čo som naozaj chcel a nechcel som to pokaziť. Spravil som si pár klikov, dal si pár faciek na prebudenie a v tom mi zavolala Emelie. Celý pohovor trval približne 40 minút. Vôbec to nebolo také zlé ako som si mohol myslieť a bal som sa úplne zbytočne. Bola strašne zlatá a vôbec to nebol klasický pohovor. Nesnažila sa zistiť čo všetko neviem alebo ma dostať do čo najväčšieho stresu ako to žiaľ býva zvykom. Práve naopak. Zaujímal ju môj život. Kde všade som bol a čo som robil. Bolo to trochu ako keby som sa rozpraval s kamarátom, ktorého som nevidel niekoľko rokov a rozprával mu môj život. Na druhý deň mi poslala mail, v ktorom mi poďakovala, že som si na ňu našiel čas. Kedy vám toto napísal zamestnávateľ? Mne osobne nikdy. Každopádne bol to týždeň čo sa mi už neozvala a tak som sa bál najhoršieho. Rozhodol som ničoho sa nevzdať a bol som odhodlaný do toho dať všetko. Poslal som jej mail a na druhý deň mi napísala, že som ju naozaj zaujal ale má ešte pár pohovorov, ktoré nemôže zrušiť. Bol som sebavedomý a vedel som, že som do toho dal všetko. Welcome to Sweden. Mail, ktorý som si ráno od Emelie našiel. Nemohol som veriť vlastným očiam. Nevedel som čo od radosti a hneď som volal rodine aby som im to oznámil. Mama bola trochu skeptická, starká mi povedala, že ze sa mi tam páčiť nebude, mne čo je stále zima. Sestra bola rada, že už ju nebudem otravovať a otec sa veľmi tešil. Vo Francúzsku som zostal približne ešte mesiac. Chcel som sa dôkladne pripraviť kým odídem. Nechcel som aby to bolo, ako keď som išiel na Maltu, na ktorú som išiel zo dňa na deň. Do Švédska som mal letieť 25. mája.

Juh Francúzska so sestrou bol plný výletov (Španielsko, Andorra, Perpignan, Collioure,...), dobrého jedla, nových kamarátov, krásnych západov a Sky (najzlatší pes na svete).

22. maja má moja mladšia sestra Luna narodeniny. Rozhodol som sa ísť za ňou do Prahy a osláviť jej narodeniny predtým ako odletím do Švédska. Priamy let som aj tak z Francúzska nemal a musel by som prestupovat tak či tak. Radšej som čas strávil s rodinou a objavovaním Prahy ako by som mal čakať 9h na prestup. Najlepšie čo som našiel bolo letieť do Kodane v Dánsku a odtiaľ vlakom priamo do Karlshamnu. V Prahe som zostal približne 2 týždne. Bol som rád, že môžem po dlhej dobe zase tráviť čas s Lunou. Majstrovstvá v hokeji boli v priamom prúde. Hokej som chodieval pozerať do riegrových sadov, kde bolo veľké plátno a plno stánkov s pivom a občerstvením. Bol som prekvapený, ako tam Lunu bavilo so mnou chodit. Aj keď neviem či tam chodila kvôli hokeju alebo skôr kvôli tomu, že som jej stále kupoval zmrzlinu a malinovku. 2 týždne ubehli ako nič a nastala posledná noc pred mojim odjazdom. Strávil som ju spolu s rodinou. Boli sme sa najesť do reštaurácie a následne na pár kokteilov. Pri ich pití som sa už tešil ako ich onedlho budem robiť ja. Ani neviem ako ale tá noc utiekla strašne rýchlo. Ľahol som si do postele s tým, že zajtra už naozaj budem v mojom vysnívanom Švédsku.