Malta🇲🇹

Mapu Európy som poznala veľmi dobre už zo školy. A tak som samozrejme vedela, že existuje ostrov Malta, no nikdy som mu nepripisovala nijakú špeciálnu váhu. Až do jedného decembrového dňa kedy sa všetko zvrátilo. V Košiciach, meste odkiaľ pochádzam som pracovala ako čašníčka v jednom pivovare. Toto miesto bolo stále plné ľudí, a tak sa aj stále vyskytovala možnosť sa s niekým zoznámiť. Počas vianočného obdobia chodilo veľa Slovákov, ktorí sa vraciali z rôznych kútov miest práve do tohto pivovaru. Príde mi to ako včera a už teraz tomu bude 5 roky od môjho prvého odchodu na Maltu. V pivovare som spoznala istý pár, ktorý žil na Malte. Prišlo mi to veľmi zaujímavé všetky ich príhody, ktoré rozprávali o tomto mieste. Zdôrazňovali, že sa tam človek úplne jednoducho dohoví anglicky a nájsť si prácu je veľmi jednoduché. V tom čase z teraz už mojím bývalym priateľom sme si vraveli, že by to mohol byť fajn nápad to skúsiť na Malte. Rozprávanie práve tohto páru bolo tak hodnoverné, že sme sa po pol roku rozhodli odísť žiť na Maltu. 

Nemala som vôbec žiadnu predstavu o tomto ostrove. Bolo to pre mňa niečo úplne nové, a tak som nevedela, čo ma tam môže čakať. No určite som sa tešila. Leteli sme priamo z Prahy na medzinárodné letisko na Malte. Bolo to začiatkom júna a teplota na teplomeri priam horela. Ked sme doleteli,tak som si myslela,že tu to bude ohľadom leta fakt drsné. Ja som síce milovník leta a horúceho počasia, ale toto ma tak trochu zaskočilo. Ked sme vyšli von z letiska, ktoré je dosť moderné narozdiel od istých častí Malty, tak všade boli samé palmy a veľa ľúdi. Cítila som sa ako na dovolenke. Mali sme na týždeň zabookovaný apartmán v Gzire a počas toho sme si chceli nájsť nejaké bývanie. Tak sme nastúpili na autobus a vybrali sa smerom k hotelu. Lenže tieto maltské autobusy niesú tak úplne normalné ako inde na svete. Okrem toho, že sme absolvovali prehliadku pomaly celého ostrova, tak sme sa ocitli v Bugibbe, čo je druhá strana Malty. Tak sme sa teda museli vrátiť spať. Počas cesty autobusom som nebola úplne nadšená z toho, kam sme sa to dostali. Všade samé budovy, kaktusy, všetko vôkol nás bolo rozostavané a ja som sa cítila akoby sme pristáli v Afganistane. 

Po príchode na hotel to bolo fajn. Lenže samozrejme ja som človek, ktorému sa na každej ceste musí niečo stáť, tak prečo nie aj tu. Vychubla mi baterka na Iphone. Super. No aj napriek tomuto malému problému sme sa vybrali pozrieť, kam sme sa to vlastne dostali. Gzire je časť Malty, ktorá sa nachádza v dosť blízkej vzdialenosti od pláži. Je tam množstvo barov a reštaurácií a vyzerá určite lepšie ako jej vnútrozemie. Našou prechádzkou sme sa dostali na hlavnú promenádu v St. Julians smerom do Sliemy. Za mňa sú tieto dve časti úplne najlepšie. Tam sa cítite ako v úplne inom svete. Môj názor sa samozrejme veľmi rýchlo zmenil, kedže som zistila, že Malta nie je len samá stavba a kaktus. 

V júnových mesiacoch je veľmi náročné nájsť ubytovanie. Je to náročne nielen z hľadiska ceny, ale aj dostupnosti a samozrejme vzdialenosti. Boli sme dosť zúfalí, pretože sme sa tam nikoho nepoznali a všetky inzreráty, ktoré sme našli boli už rezervované. Posledný deň kedy sme mali zaplatené ubytovanie cez airbnb sme šli do Melliehy. Mellieha je úplne ideálne miesto na celodenné vylyhovanie a bláznenie sa v mori. Je tam skvelý prístup do vody, môžete si zadovážiť lehátka a celodenné oddych môže začať. V tento posledný deň sa mi ozval jeden Talian. Ponúkal svoj dom na prenájom v San Gwann. Dom bola typická maltská výstavba a nachádzal sa asi v hodinovej vzdialenosti od pláže. Kedže bol situovaný na hranici San gwannu a Naxxaru, tak sa človek denne dosť nachodil. No kedže sme nemali nijakú inú možnosť, tak sme sa rozhodli, že sa naň pôjdeme pozrieť. Dom bol strašne veľké. Mal dve poschodia a dve terasy. Vo vstupnej hale bol klavír. Veľké schodištie Vás zaviedlo do jednotlivých izbieb,kuchyne a obývačky. Uprimne povedané nebola som tým nijako veľmi nadšená, no povedala som si, že na istý čas pokiaľ si nenájdeme niečo iné to bude fajn. Tak sme ho vzali. O týždeň na to sa k nám nasťahovali spolubývajúce z Brazílie. 

Tento chlap, ktorý bol majiteľom domu mi zároveň ponúkol aj prácu. Jeden z jeho kamarátov vlastnil taliansku kaviareň v centre Swieqi.  Kedže som ešte nemala žiadne zamestanie, tak som sa rozhodla to vziať. Vydržala som tam až týždeň. Bol to naozaj desivý zážitok. Denne som robila 12 hodín. Bolo tam neuveriteľne horúco a väčšina zákaznikov boli Taliani, ktorí nevedeli ani slovo po anglicky. Samozrejme aj majiteľ so mnou komunikoval v taliančine. Síce hovorím španielsky a tieto dva jazyky sú si podobné, no aj napriek tomu to nie je to isté. Bolo pre mňa veľmi náročné chodiť každý deň do zamstania v ktorom som skoro nič nerozumela. Nevedela som sa rozprávať ani s ľudmi a ani s majiteľom. Ponukovému lístku som rozumela iba to, čo som si domyslela, a tak som sa rozhodla, že si nájdem niečo iné. 

Ako som spomínala už v úvode na Malte je jednoduché sa zamestnať. Počas letnej sezony skoro v každej jednej reštaurácií, bare či kaviarni hľadajú personál, a tak si stačí zobrať živopis do ruky a prejsť sa po pár miestach. Presne tak to aj bolo a ja som si našla prácu v jednej maltskej reštaurácii priamo na promenáde. It- Torri bolo miesto, kde som  začala pracovať. Väčšina personálu boli Slováci a Česi a majiteľom bol Malťan. To miesto sa mi veľmi páčilo, pretože sa nachádzala na promenáde v Slieme, nedaleko Exiles a Cat parku. Strávila som tam celé leto až do zimy. 

U nás v It-Torri som spoznala kolegyňu, ktorá bola z Francúzska a presne v tom čase, čo som tam začala ja pracovať si hľadala spolubývajúcich do bytu. Jej priateľ sa vracal spať do Francúzska, a tak to bola pre nás skvelá možnosť na zmenu bývania.Byt sa nachádzal nedaleko Preluna hotel v Slieme, čo bolo asi 5 minút cesty od Torri. Tak sme sa rozhodli to vziať. Lenže bývanie s touto francúzskou nebolo vôbec jednoduché. Stále u nás doma som stretla nových ľudí, ktorí u nás spali. To by mi vobec nevadilo, pokiaľ by to neboli po väčšine zlodeji, ktorí kradli aj na miestach, kde pracovali, a preto prišli o zamestnanie. Po rozhovore s ňou sa to zmenilo, no aj napriek tomu v septembri odchádzali do Francúzska, tak sme si hľadli náhradu. S mojím bývalým pracovala jedna češka, a tak sa pridali do nášho apartmánu.

Celé leto sme prežili nma plážach v Slieme. Bolo to skvelé. Každý deň ste mali úplne ideálne počasie.Ani len jeden mráčik na oblohe. Navštevovali sme množstvo podnikov kam sme sa chodili najesť. Medzi jeden z mojich naj patrí malý tapas bar La vida- bar de tapas. Pripravujú tam rôzne druhy jedlá španielskej kuchyne.Čo sa týka výletov a miest najlepších pláži, tak to je dosť rôzne. Vačšinu času sme strávili v Slieme, no pokiaľ zvýšil čas, tak sme chodili na Ghajn Tuffiehu, čo je podľa mňa jedna z najkrajších pláži na Malte. Je síce trochu viac vzdialené a pokiaľ ste odkázaní na cestu autobusom, tak to človeka nie stále láka, no na celedonné oddychovanie pri pláži je ideálna. Dalším skvelým miestom je pláž v Mgarre. Táto je síce dosť súkromná a malá. Tam nestretnete veľké množstvo turistov, maximálne nejakých Maltanov. Obe tieto pláže ponúkajú možnosti potápania sa, člnkovania či iných vodných športov. Medzi veľmi oblubené pláže patrí aj celá časť Melliehy. Tam je skvelý prístup k mori, a toto malé mestečko je plné hotelov, kde sa ubytuváva väčšina turistov. No počas letných mesiach stále preplnená a rušná.Ak Vás láka trochu dobrodružstva, tak určite odporúčam výlet na St.Peter´s pool, kde sa dá skočiť do vody z vysokých útesov.

Teplo a príjemné počasie pokračovalo takmer do konca októbra až potom sa začala trochu ochladzovať a prišli hrozné búrky. Celá obloha sa zatiahla a iba ste videli ako sa dvíhala hladina vody a vystupovala až na promenádu. Nakoľko na Malte nie je vybudovaná dostačujúca kanalizácia, tak všetka daždová voda tečie prudom dolu z ulíc. Tým máte určite zaručené,že sa premočíte až do poslednej nitky.Môj zamestnávateť z reštaurácie mi oznámil, že nakoľko počasie nie je veľmi ideálne, tak bude musieť reštauráciu zatvoriť. A tak mi neostávalo teda nič iné, len sa poobzerať po niečom inom. Trvalo mi presne dva týždne pokiaľ som si našla nové zamestnanie. Počas tohto pobytu doma som trávila veľa času von. Našla som si novú záľubu, a to beh. Veľmi ma to naplňalo, pretože som mala pocit, že všetku negatívnu energiu práve takto zo seba viem dostať von.

Od Novembra som sa zamestanala v Café Cuba. Je to veľmi známa sieť reštaurácii po celej Malte a viacero týchto podnikov patrí pod firmu Kitchen Concept. V tom čase jedna z Café Cuba sídlila v Slieme nedaleko Tigne Pointu. Miesto bolo veľmi fajn a rovnako aj moji kolegovia, kde som spoznala množstvo skvelých ľudí. Začiatkom decembra sa naša spolubývajúca rozhodla vrátiť spať do Čiech, a tak sme opať museli riešiť tému bývania. Lenže nám neostávala nič iné, ako si nájsť niečo nové, pretože byt v ktorom sme bývali po pre nás dvoch dosť veľký. Tesne pred naším odletom naVianoce na Slovensko sme sa prestahovali.

Vianočná atmosféra na Malte nie je úplne typická ako na miestach, kde je skutočná zima. Tu sa to skor nesie v duchu nejakej tej výzdoby a dekorácie. V hlavnom meste Valletta sa týčil vianočná strom a spravili tam nejaké stánky. Neposobilo to na mňa úplne typicky, ale aj toto malo svoje čaro. Podarilo sa nám obom z práce uvolniť na týždeň, a tak sme mohli sviatky osláviť v kruhu najbližších.

A ako to dalej pokračovalo ? 

O tomto skvelom čase prežitom na Malte budem pokračovať v najbližšej časti cestologu. Rada opíšem aj môj pohľad na život na tomto ostrove. 

"Tu eres la única persona que elige como va a ser tu vida. No dejes a alguien cambiar tus pasos."