Milano🇮🇹

Kedže som už v minulosti navštivila Rím a Taliansko ako krajina na mna zaposobila veľmi dobre, tak som sa rozhodla, že pozrieť si Miláno bude dobrý napad pre moju cestovateľskú zbierku. Do Milána som šla koncom januára, čiže počasie bolo dosť chladné. Po pristáni na letisku som pravdupovediac nebola až taká nadšená. Myslela som si, respektíve predstavovala som si Miláno úplne inak. Ale cesta z letiska do centra bola dosť daleká a nevedela som, čo mi toto mesto može ponúknuť. Moj hotel bol dosť vzdialený, teda až na poslednej zastávke metra jednej z línii. No hodnotím ho veľmi kladne. Z balkona bol krásny výhľad na ranný východ slnka, a tak každé jedno prebudzanie sa do nového dna bolo skvelé. 

Hned v prvé ráno som sa chcela ísť pozriet na slávne Duomo,kedže to bola jedna z hlavných fotiek podľa čoho som vedela, že takto asi vyzerá Miláno. Duomo v celej svojej kráse je strašne veľké, plné turistov z fotákmi, ľudmi, ktorý chodili z jednej strany na druhú a ako inak aj plné holubov. Po pár typických fotkách som sa teda vybrala na najznámejšej časti všetkych obchodov, a to galeria Vittorio Emmanuelle. Tá architektúra bola fakt očarujúca. Nevedela som, kde sa moje oči majú skor pozerať. Chodila som z jedného butiku do druhého a kedže som strašne veľkým nákupnim maniakom, tak som si nemohla nechať túto možnosť ujsť. Niesom veľkým fanúšikov značiek, skor nakujem v obchodoch s fast fashion, nakoľko rada a dosť často mením kúsky svojho šatníka. Do dobrých nákupoch som si nemohla odpustiť talianske espresso v malej kaviarničke s ohrievačom. Cestou z hotela domov ma zastihla menšia snehová nádelka, a tak som teda zažila právu taliansku zimu. 

Nasledujúci deň ma prebudilo ranné slnko vykúkajúce spod závesov mojho balkona. Sla som si vychutnať raňajky v hoteli v ktorom som bola ubytovaná. Nakoľko sa v Taliansku asi nedočkáte slanného výberu raňajok, tak široký výber croissantov a rozneho sladkého pečiva prekypoval cez stol. Vybrala som sa na dalšiu prehliadku mesta, kde som si pozrela divadlo La Scala, na ktoré som si mimochodom chcela kúpiť lístky na večerné predstavenie, ale bohužial už bolo vypredané. Odtiaľ moje kroky smerovali k hradu Sforza kam som sa dostala do dlhého parku Sempione. Celá táto prechádzka bola dosť dlhá, no dalo sa stretnúť veľa ludí,ktorý chodili behať, venčili svojích psov, či len tak čerpali čerstvý vzduch. No za mňa nakoľko chodca je jednou z mojich naj aktivít som si to vedela plne užívať, aj napriek tomu, že chodníky boli plné snehu a vzduch bol dosť chladný. Čo by to bol bol za výlet keby som si nezašla v Taliansku do pravej talianskej reštaurácie ? Tak som sa vrátila smerom spať k Duomo a práve tam zamierala do jednej z reštaurácii. V čase obeda bola úplne plná a na svoje cestoviny s morskými plodmi som si dosť dlho počkala. No musím povedať, že to určite stálo za to. 

Kedže další deň bol nejaký štátny sviatok v Taliansku,tak bolo strašne veľa ludi všade. Vybrala som sa pozrieť do Chinatownu, ktorý bol inak fakt dosť veľký a už len prekročením tejto štvrte som sa cítila ako v Číne. Všetko nápisy, všetky budovy ba dokonca aj ľudia, ktorí medzi sebou rozprávali bolo po čínsky. Rozhodla som sa vyskúšať typický činsky koláčik spolu s kávou v ktorom sa nachádzal papierik s mottom na dnešný deň. Bola som dosť nadšená tým, že síce som v Taliansku no aj tak mám možnosť sa cítim akoby som počas toho navštívila aj nejaký iný kút sveta. Celodenne voľno poznačili všetky miesta kam som sa vybrala. Všade boli dlhé rady a treba fakt dlho čakať. No pokiaľ ste typ človeka, ktorý si vie aj napriek tomu vymyslieť vlastný program, tak sa nikdy nudiť nebudete. Tak som sa vybrala pozrieť dalšie pamiatky medzi ktoré patrika bazilika Sant´Ambrogio či Palazzo Brera. 

Posledný deň sa na mňa počasie usmialo a celý deň bolo fakt krásne. Tak som si šla pozrieť celú štvrť Navigli, kde sú krásne kanaly. Je tam veľké množstvo kaviarní, barov, vinárni či restaurácii. Až ked tam ste tak si neviete vybrať do ktorého z nich zavítať. Tak som to zobrala tak, že s každeho rožku trošku a dopriala si všetko. Večer som si kúpila lístky na futbalový zápas. Nikdy som nebola nejaký veľký fanúšik futbalu a určite sa zaňho ani nemôžem považovať, no takúto ponuku sa určite nedá odmietnuť.A hlavne potom ked mi už nevyšiel môj plán s návštevou La Scaly. Myslím si, že je fajn zažiť rôzne druhy kultúrneho ale aj športového vyžitia a mám rada pokiaľ sa dovolenka či výlet nesie v aktívnom duchu. Určite neobľubujem byť iba celé dni vyčapená niekde na deke a chytať bronz. Mám rada toho stihnúť čo najviac a tento futbalový zápas prišiel úplne vhod. Cestou na zápas ste mohli vidieť nastupovať húfy ľudí, ktorý nastupovali na jednotlivých zastávkach metra. Nebolo ich tažké rozpoznať nakoľko skoro všetci mali na sebe minimálne šál ich obľúbeného klubu. Tak som sa rozhodla nezaostávať a kúpila si aj šal AC Milána. Aj napriek tomu, že mi na výsledku tohto zápasu vobec nezáležalo, čo som samozrejme na sebe nedávala poznať, tak som chcela zapadnúť do davu a užiť si túto atmosféru naplno. Ked metro zastavilo a všetci ľudia sa začali priam rútiť von podchodom, tak to bolo niečo neskutočné. Stálo tam také veľké množstvo ľudí. Dovolím si tvrdiť, že ešte viac ako pred Duomom. Samozrejme pred vstupom do štadiónu bola kontrola a celková prehliadka tela. Až potom som sa mohla dostať na svoje miesto. Tá atmosféru na štadióne bola fakt neskutočná. Všetci skandovali, kričali a skákali skoro počas celého zápasu. Niečo také som ešte nezažila. Určite to bude spôsobené aj týml. že nikdy predtým som na ničom podobnom nebola. Aj napriek tomu, že som v zime a sledovaním hráčov, ktorí sa naháňali za loptov strávila nejaké dve hodiny musím povedať, že som si to dostatočne užila. A určite ak budem mať v budúcnosti podobnú možnosť tak sa ju budem snažiť využit. 

A čo mi dal tento trip ? Asi to, že aj napriek tomu, že neznášam hocijaké aktivity, ktoré sa vykonávajú v zime, tak to nemusí byť stále zle. Pozrela som si zaujímavé miesta, spoznala lepšie taliansku kultúru a bola na svojom prvom skutočnom futbalovom zápase. 

"A veces pensamos que solo las cosas que nos gustan son los mejores, pero la verdad es cuando no dejamos probar las cosas nuevas, nunca no sabemos,que nos pueden ofrecer"