#2 Nový život na Malte 

V tomto blogu sa dozviete o našich začiatkoch a hlavne prečo sme si vybrali práve Maltu. Maličký ostrovček v stredozemnom mori medzi Sicíliou a severnou Afrikou. Malta však nie je len jeden ostrov, ale tri. Hlavný ostrov dopĺňa maličké Comino a o niečo väčšie Gozo.

Často sa ma ľudia pýtajú prečo som sa presťahoval práve na Maltu. Odpoveď je vlastne celkom vtipná. Zaujala ma, keď som si len tak scrooloval tiktokom. Môj tiktok bol doslova zaplavený videami o Malte. Vyzeralo to ako splnený sen. Hneď som to poslal mojim najlepším kamarátom (Miťovi a Paťovi) a dohodli sme sa, že spravíme všetko preto aby sme tam v lete mohli ísť. V tom čase som žil a pracoval v supermarkete vo Francúzsku. Koncom mája mi však v práci oznámili, že mi už kontrakt nepredĺžia a ocitol som sa v celkom ošemetnej situácii. Ešte vo väčšom šoku som však zostal, keď mi Martin v ten deň oznámil, že si na Malte našiel prácu. Presne v tom momente sa všetko zmenilo. Plánovaná dovolenka sa zo sekundy na sekundu premenila na jednosmernú destináciu bez akéhokoľvek tušenia čo budeme vlastne robiť. Trvalo pár sekúnd a už som mal kúpenú letenku. Zostávalo sa už len zbaliť.

Keďže som nevedel ako dlho tam budeme, zbalil som si skoro všetky veci. Letné aj zimné. Reálne som išiel na Maltu s bundou. You just never know. Väčšinou, keď sa ľudia rozhodnú presťahovať do cudzej krajiny strávia mesiace plánovaním. My sme na to mali 10 dní. Ani by som nepovedal, že sme tento čas využili efektívne. Väčšinu nášho času sme sa skôr lúčili s kamarátmi a blízkymi. Aby sme to nemali všetko také
jednoduché nastal problém. Let bol o 9h ráno z Toulouse a ako sa tam dostať? Mesiac dozadu som sa zoznámil s jednou babou cez tinder, ktorá je z Toulouse. Napísal som jej a spýtal sa či by sme u nej mohli s Páťom prespať. Na naše prekvapenie súhlasila. A tak sme 14. júna poobede, vyrazili na našu veľkú životnú zmenu. Večer sme strávili so Cecile. Mala krásny výhľad na rieku Garonne s ešte krajším výhľadom na zapadajúce slnko. S Paťom sme ako poďakovanie spravili večeru. Čo jednoduchšie ako kuracie mäso. Trochu poopekať, trochu zeleniny, cestoviny najľahšie čo môže byť. Všetko bolo super nebyť tej fľaše vodky čo sme stiahli na rozlúčku. Neviem či to bolo motiváciou ale vstali sme celkom svieži a nabudení. Cesta na letisko prebehla bez problémov a po 2 hodinovom lete sme už vystupovali v ukrutných horúčavách na Malte. Bez srandy bolo v ten deň 38 stupňov. 

Miťo letel z Budapešti 3 dni pred nami. Zabezpečil ubytovanie v Hosteli v meste San Gwann. Je to neďaleko od St Julians, kde sú všetky kluby a v podstate maltský nočný život. Zostávalo nám dostať sa tam. Taxi alebo autobus. Počul som a z vlastnej skúsenosti vám teraz môžem potvrdiť, že na svete naozaj neexistuje nič nespoľahlivejšie, než MHD na Malte. Nechodia na čas a často chodia krížom krážom len tak ako sa im zachce. Preto sme boli celkom skeptický a rozhodli sme sa ísť radšej taxíkom. Nechceli sme sa stratiť už hneď v prvý deň. Odporúčam bolt alebo miestnu súkromnú taxi službu ecabs. Cesta nás vyšla na 16€.

Pred obedom sme už boli v hosteli. V izbe sme boli s ďalšími dvomi hosťami. Na tom by nebolo nič zlé, boli veľmi milí a v podstate sa stali našimi prvými kamarátmi. Problém bol v tom, že mi sme neprišli na týždeň a tým pádom sme mali dosť veľa vecí. K dispozícii neboli skoro žiadne skrine dôsledkom čoho sa nám v izbe rýchlo nakopila kopa bordelu. Taktiež tam nebola žiadna klíma a môžem vám povedať že nie je nič horšie ako byť v lete na Malte bez klímy. Aby som sa len nesťažoval v hosteli nas bolo okolo 15-20. S väčšinou sme dobre vychádzali.

Najlepšie spomienky mám na náš celodenný roadtrip po Malte. V ten deň som v aute nahral video keby som náhodou zomrel. Už som zmienil aká je doprava na Malte katastrofálna? Nie? Jazdiť po Malte je ako zo zlého sna. Dopravné zápchy, nehody, práce a kadejaké spomalenia. To je tu na dennom poriadku. Áno a jazdia po ľavej strane.

Každopádne naše ubytovanie nám nevyhovovalo a tak sme si hľadali niečo iné. Skúšali sme to rôzne. Cez všelijaké internetové stránky, agentov, až nakoniec Paťo našiel krásny 3 izbový byt cez marketplace na facebooku. Nájdete tam naozaj všetko. Poradil nám to jeden barber, keď sme sa u neho boli dať strihať. Taktiež sme si tam s Paťom hľadali prácu, keďže doposiaľ Martin bol jediný ktorý prácu mal. Avšak tu nastal ďalší problém. Na Malte su dva úradné jazyky. Maltčina a angličtina. Čo je super, lebo každý tu rozpráva po anglicky. Teda až na Paťa. Jediné čo vedel je Hello I’m Paťo. Reálne, nerobím si srandu. S Martinom sme sa mu snažili pomáhať ako sa len dalo. Mali sme dni kedy sme sa medzi sebou snažili rozprávať iba po anglicky. 

Našiel som jednu ponuku ako čašník vo Valette. Nebolo to síce najbližšie, ale bolo to lepšie ako nič. Prišli sme tam, predstavili sme sa a mali sme krátke interview. Ponúkli mi aby som prišiel na druhý deň na skúšku. Paťa s pochopiteľných dôvodov neprijali a tak som slušne odmietol. Chcel som aby sme si našli niečo spolu aby som mu mohol čo najviac pomôcť. Cestou domov sme kráčali frustrovaní po promenáde v Slieme, keď sme natrafili na reštauráciu Surfside. Bolo tam plno nápisov Staff wanted. Počuli sme o tomto mieste asi 2-3 dni dozadu od jednej francúzsky, ktorú sme spoznali na jednej párty na pláži. Povedali sme si, že aj tak nemáme čo stratiť a išli sme sa teda spýtať. Prišli sme za šéfom a spýtal sa nás či máme nejaké skúsenosti. Ja som robil nejaký čas v kuchyni, ale to som mu radšej nepovedal, lebo do kuchyne sa mi naozaj nechcelo. A tak sme mu povedali, že ani veľmi nie. Povedal nám aby sme prišli večer o 19h a na dve hodiny si nás vyskúša. Ak s nami bude spokojný môžme pokračovať, zaplatí nám a pokiaľ nie tak pochopiteľne skončíme. Prišli sme 18:45. Chceli sme ukázať, že sme motivovaní a túto prácu naozaj chceme. Boli sme prekvapení, keď nás poslal za bar. Bolo to celkom vtipné, lebo sme za barom nikdy nerobili a zozačiatku sme boli dosť stratení. Dali sme do toho všetko a naozaj sme sa snažili. Po dvoch hodinách nám šéf povedal, že je s nami spokojný a páči sa mu naša motivácia. Zamestnal nás ako barmanov a my sme nemohli byť šťastnejší. Surfside má 3 poschodia. Mňa si šéf nechal s ním za barom v strede a Paťa poslal robiť dole do beach baru. Druhé poschodie má krásny výhľad na more. Je to v podstate otvorená terasa. V strede je šport bar, je to uzavreté je tam klíma a taktiež krásny výhľad na more. Je to skôr pokojné, teda pokiaľ nie je futbal. Vtedy to vie byť poriadne divoké. Ako napríklad, keď Taliani vyhrali majstrovstvá sveta. To bola šialená noc. No a dole je beach bar. Večer to tam vyzerá ako na diskotéke. Bol tam dj, ktorý je Čech a prišiel na leto s tromi češkami. Veľmi rýchlo sme sa všetci skamarátili. Celková atmosféra v práci bola neskutočne super. Čo sa mi na Malte páčilo asi najviac bola ta multikultúrnosť. Boli tu ľudia z celého sveta. Inak tomu nebolo ani u nás v praci. Bolo tu veľa balkáncov, nepálcov, zopár z latinskej ameriky, ale taktiež aj z blízkeho východu,… 

V menu sme mali cez 40 koktailov a kým sme sa všetky naučili dalo nám to celkom zabrať. Ako začiatočník som samozrejme spravil veľa chýb. Napríklad mojito bez mäty, sex on the beach s broskyňovým dzusom (má tam byť pomarančový), alebo dokonca aj mojito s vodkou namiesto rumu. Každopádne najvačšiu chybu, ktorú som spravil nebola v tom, že by som si pomýlil džús alebo zabudol pridať mätu. Raz som sa v práci počas smeny tak opil, že som prišiel za šéfom na bar úplne na mol s náhodnou babou, ktorú som spoznal v beach bare. Opitý som šéfovi rozkázal, aby nám spravil 2 koktaily. Namiesto koktailov ma vyhodil.